Vyšlo v rubrike Protopero dňa 5. júla 2010 v denníku Fantázia OnLine
„Môj život… bol krásny… vďaka vám,“ zašepkal starý muž. Po líci zjazvenom mnohými súbojmi sa mu skotúľala slza. Sadla som si k nemu na lôžko a pohladila ho po zvráskavenej tvári.
„Nikdy na vás nezabudnem, vy môj posmešník.“
Držala som ho za ruku, kým jeho unavený život celkom nevyhasol.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Vyšlo v rubrike Protopero dňa 7. júna 2010 na stránke Fantázia OnLine.
Betuška sa chystala poumývať si ruky. Nerada zostávala v umyvárni sama, ale džavot ostatných detí prenikajúci cez stenu ju aspoň trocha upokojoval. Vyhrnula si rukávy, nech si ich zasa nenamočí až po lakte a otvorila kohútik. Strčila rúčky pod vodu, no tá bola príliš studená, aby sa v nej oplatilo pľačkať. Otriasla sa.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)Mikropoviedka
In: Fantázia
a
Hospodárske noviny, 23. 3. 2007
Zuzana siahla do kabelky po mobil. V lepkavej, studenej tme zasvietil
displej, hádam už desiaty raz za posledných desať minút. Pokrčila plecami a
rýchlo strčila telefón naspäť do tašky, pretože ten oranžový obdĺžnik ťažké
vločky priam priťahoval.
„Janko, prebuď sa.“ „Nie!“ Vedel som, že to iba zlý sen odráža škaredé spomienky, no vyškerená, zlostná tvár mizla iba pomaly. Oči sa opreli o tmavosivú stenu rúry, poblúdili po nepravidelných výčnelkoch, až spočinuli na Mikulášovi. „Dobré ráno,“ vydýchol som si uľahčene.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Z povaly spadla veľká kvapka. Trafila presne doprostred hrnčeka a rozdelila sa na štrnásť menších kvapiek. Klasickými krivkami sa rozprskli po stole, kde sa radostne zvítali so starými kalúžkami.
Nemohol som si vyberať, v tomto podniku to bol jediný voľný stôl. Vkus mojej ženy pôsobí niekedy zarážajúco, ale na jej obranu musím povedať, že okrem Babs 5 sa v okolí niekoľkých svetelných rokov žiadna iná priestupná stanica nenachádza.
Pokračovanie článku / Diskusia (0)
Tackavo urobil dva kroky. Dozadu – dopredu, na tom nezáležalo, chcel sa len presvedčiť, že sa ešte dokáže hýbať. Zastenal. Studené kvapky dažďa mu stekali po obnaženej hrudi, snažili sa spláchnuť krv vytekajúcu spod šiesteho rebra. Chladili, tíšili, ale bolesť bola aj tak neznesiteľná.
Pokračovanie článku / Diskusia (16)Omylom sa nevyhneš
„Máš všetky?“
„Jeden, dva… päť. Uf, všetky,“ vydýchol si Paľo. „A ty?“
Pozrel som si na ruku. Bolo tam päť prstov: palec, ukazovák, prostredník, prstenník a malíček, presne tak, ako má byť. Druhá ruka bola tiež v poriadku, žiadny prst nezvyšoval, ani nechýbal. Konečne to funguje!
Pokračovanie článku / Diskusia (0)