Vytvára človek svoju virtuálnu realitu, alebo virtuálna realita svojho človeka?

Vytvára si človek svoju virtuálnu realitu?

Vedomie človeka v kyberpriestore

Internetová komunikácia je v súčasnosti spoločenskou nevyhnutnosťou. Nejde iba o získavanie či odovzdávanie informácií, ktoré sú žiaduce pre prácu, prieskum alebo vzdelanie – je to i záležitosť osobných potrieb, spoločenskej prestíže. Prvák na univerzite, ktorý nevie komunikovať cez internet, sa okamžite snaží odstrániť to, čo i sám považuje za hendikep. Hypertext totiž ponúka používateľovi internetu stále sa rozširujúce možnosti. Skúsený používateľ internetu – a dostatočne skúsené môže byť dnes hociktoré osemročné dieťa – sa díva na hyperdokument okom muchy. Jednotlivé fazety snímajú textové polia, nápisy, obrázky, tabuľky, čísla, znaky, bannery, horizontálne i vertikálne lišty s posuvníkom a skladajú sa do celkového obrazu jednej webovej stránky, nezriedka umocneného hudbou alebo zvukovými efektmi. Pri pátraní po správnej informácii v tomto informáciami presýtenom svete používateľ naráža na živé nápisy a znaky. Po náraze postúpi o krok vpred, ale pokiaľ sa informácia ukáže nesprávnou, redundantnou alebo zavádzajúcou, vráti sa späť a hľadá ďalší živý bod, ktorý ho posunie ďalej. Ľavé a pravé tlačidlo myši sú predĺžením jeho zraku, koliesko uprostred je jemným snímačom, používaným na spresnenie, zaostrenie. Klávesnica je pre používateľa prostriedkom na vyjadrenie jeho požiadaviek, názorov, emócií. Monitor nie je len oknom do sveta informácií, ale skôr širokou bránou k iným ľuďom, pretože virtuálne stretnutie je pre súčasného človeka v mnohých oblastiach rovnocenné fyzickému stretnutiu. Komunikácia na internete sa už ale dávno netýka iba e-mailových schránok. Používateľ internetu sa stáva jeho spolutvorcom, rovnoprávnym partnerom v komunikácii. Typickým prostredím pre takúto komunikáciu sú internetové periodiká. Fenomén internetového periodika je novou záležitosťou; prvé virtuálne lastovičky sa začali objavovať len na prelome tisícročí.

Celosvetové prepájanie počítačov pokračuje v stále rýchlejšom tempe. V skutočnom i virtuálnom svete prebiehajú boje o budúce štandardy mnohovrstevnej komunikácie. Jednotlivé prieskumné pracoviská zápasia medzi sebou v snahe uviesť na trh dynamickejší softvér na prenos dát, útočia na náš zrak, sluch, ovplyvňujú, vytvárajú náš vkus. To, čo chápeme ako nové technológie, pokrýva mnohotvárnu aktivitu ľudstva od samého počiatku. Činorodosť vizionárov mala odjakživa blízko k novotám, k hľadaniu ciest vedúcich k vesmírom lepším, krajším alebo prinajmenšom zaujímavejším. Trvalo veľmi krátko, kým sa virtuálna realita z fiktívneho intelektuálneho dobrodružstva zmenila na každodennú nevyhnutnosť človeka modernej doby. Táto zmena zasiahla všetky aspekty ľudského života, lebo východiskom úspechu – pracovného, spoločenského aj osobného – sú informácie. Zmene sa nevyhli ani masmediálne technológie. Dostupnosť internetu prestáva byť prekážkou, čoraz viac ľudí dáva prednosť informáciám, získaným prostredníctvom tohto média.

Médiá v médiu

Printové médiá, čo ako pravidelné, nedokážu v aktuálnosti konkurovať internetovým periodikám, schopným obnovovať, dopĺňať a zverejňovať informácie každou minútou. Internetové noviny majú výhodu okamžitej spätnej väzby, ktorá môže redakcii pomôcť rýchlo odpovedať na požiadavky čitateľov. Kyberpriestor nie je ohraničený územím štátu ani plochou novinového hárka, informácie sú tu dostupné odkiaľkoľvek, v širšej škále a vo všeobecnosti sú ľahšie identifikovateľné. Aj televízne stanice prechádzajú na paralelné vysielanie po internete a navyše disponujú archívmi svojich relácií. Divák nielenže môže sledovať čerstvé správy v jednom z okien svojho monitora na pracovisku, ale navyše si môže vyhľadať v archíve to, čo mu uniklo. Podobne sa správa väčšina rozhlasových staníc – tá ktorá nemá svoje internetové dvojča, nie je „in“. Ako hovoria Jan Jirák a Barbara Kőpplová, „internet sám není médiem ve smyslu, v jakém jsme si tento pojem vymezili…, nýbrž spíše je – smyslovému vnímaní unikajícím – ‘prostředím‘, v němž se mohou realizovat nejrůznejší typy komunikace, jak se ustavovaly a rozvíjely spolu s vývojem celého lidstva. V tomto prostředí se tedy nacházejí ekvivalenty všech médií, jak je známe dosud od deníků, přes časopisy po rozhlasové a televizní vysílání“ (Jirák – Kopplová, 2003, s. 197). Dopyt čitateľov, divákov a poslucháčov po takejto forme informácií je nepochybný. Stále viac ľudí si prestáva kupovať dennú tlač a uprednostňuje správy z internetu, dáva prednosť virtuálnej komunikácii pred priamym kontaktom „tvárou v tvár“. Virtuálna komunikácia sa nepovažuje za formu odcudzenia. Ako sa začiatkom minulého storočia nepotvrdili domnienky, že telefóny odnaučia ľudí stretávať sa, tak ani internetová komunikácia neznamená ochladenie, nezáujem o realitu, je to iba jej modifikácia, prispôsobenie sa tejto dobe. „Dnes sa otvára nový priestor pre komunikáciu, kde záleží len na nás, či využijeme jeho najlepšie možnosti, či už ekonomicky, politicky, kultúrne či ľudsky.“ (Lévy, 2000, s. 9).

Albert Einstein v jednom rozhovore vyhlásil, že v 20. storočí vybuchli tri veľké bomby: demografická, atómová a telekomunikačná. Toto interview, ktoré sa odohralo v 50. rokoch minulého storočia, potvrdzuje Einsteinovo geniálne vizionárstvo – ako sa kedysi hovorilo o dobe kamennej, bronzovej a „období pary“, tak sa dnes hovorí o dobe informačnej. Hoci vývin technológií – od prvých veľkých počítačov, zaberajúcich celé miestnosti s úzkostlivo udržiavanou klímou, po dnešné kabelkové notebooky vybavené bezdrôtovým pripojením na internet – znamenal obrovský skok, uplynul zatiaľ len veľmi krátky čas, dokonca aj v meradle ľudského života. Strojárske technológie ani biotechnológie nie sú schopné držať krok s pokrokom, akým prechádzajú komunikačné technológie, ktorých najefektívnejšiu formu (hoci možno nie najdokonalejšiu) v súčasnosti predstavuje internet.

Internetové periodiká sú príkladom fenoménu, o ktorom hovoria Jan Jirák a Barbara Kőpplová (2003), a to o vytváraní publika novým médiom. Je zrejmé, že používateľmi internetu nie sú iba bývalí či súčasní čitatelia tlačených periodík podobného zamerania. Internetové periodiká svojou interaktívnosťou a pružnosťou prekonali ponuku tlačených magazínov a až táto „vyššia úroveň“ (next level) vyvolala nárast počtu ich čitateľov (pričom náklad a obsah tlačených časopisov sa prakticky nezmenil). Odhliadnuc od technickej histórie (počiatky ARPAnetu), skutočné dejiny internetu začínajú dňom, keď bol sprístupnený verejnosti, a teda nadobudol schopnosť spojiť každého s každým. „Inžinieri vymysleli virtuálny priestor komunikácie, paralelný s reálnym svetom“ (Feenberg, 1996). Spočiatku, keď internet žil vo vedeckom a univerzitnom prostredí, slúžil ako médium na prenos vedeckých informácií. Potom si začali cestu svetom raziť technológie grafického webu a rôznych prehliadačov. Tendencia, že staré poslúži ako potrava novému, sa stáva akýmsi princípom internetu. Dôkazom toho sú stále novšie typy mobilných telefónov, schopných pripojiť sa na sieť prakticky odkiaľkoľvek, prenášať obraz a pod., tzv. palm piloty (vreckové poznámkové bloky podobné počítačom, ale zjednodušené, s obmedzenými funkciami) a ďalšie. Je možné, že na súčasných technológiách sa v budúcnosti rozvinie široko použiteľný televízny internet s diaľkovým ovládaním a na ňom sa zas vybuduje iná, ešte modernejšia technológia. Mnohé z nich skončia v slepých uličkách, ako napríklad myšlienka interaktívnej televízie, ale i zdanlivo neúspešné projekty poukázali na preferencie používateľov. Napríklad v rokoch 1996 – 1997 sa začali zavádzať internetové kanály, ktoré mali zjednodušiť používanie internetu až smerom k pasívnej konzumácii. Hoci tomuto projektu nebránila žiadna technologická prekážka, používatelia ho neprijali – dali prednosť využívaniu internetu v celej jeho pestrosti a škále, vrátane jeho nedostatkov. Stuchlík a Dvořáček (2000) pri porovnávaní internetu s ostatnými médiami vyzdvihujú najmä jeho názornosť, identifikáciu balenia a rýchlosť odozvy, čo je pre používateľov základom jeho atraktívnosti a výzvou pre komunikáciu prostredníctvom tohto média.

Každý hovorí s každým

Borgmann hovorí v súvislosti s internetom o hyperinteli­gentnej komunikácii, ktorá ľuďom ponúka „nezmerné možnosti vzájomnej pôsobnosti v čase a priestore“ (Borgmann, 1993, s. 102). Z hľadiska používateľa internet predstavuje možnosť prakticky nekonečného výberu a prezentovania širokého spektra názorov. Znalosť cudzích rečí je viac než výhodou, ale i národné webové stránky sa v niektorých oblastiach vyznačujú rádovo niekoľkokrát širšou ponukou ako dopytom.

Nedá sa preto opomenúť ani aspekt, ktorý by som si dovolila nazvať kontaktom recipient – recipient, i keď v základnom zmysle ide o expedienta a recipienta. Príkladom takéhoto kontaktu sú diskusné fóra na internetových stránkach. Čím častejšie si návštevník zvykne chodiť na danú stránku, tým je pravdepodobnejšie, že sa skôr či neskôr aktívne zapojí svojím príspevkom do fóra medzi ostatných používateľov. Onedlho sa jeho poznámky, hodnotenia, výmeny názorov stanú pravidelnými (s ohľadom na technické a ekonomické možnosti používateľa). Ako hovorí Jiří Cejpek, „Internet je také ozvěna toho, co si lidi povídají, je to rostoucí chaotický chuchvalec aktuálních zpráv, názorů, myšlenek i smyšlenek, odborných i vědeckých pojednání, informací, dezinformací, exformací i faktoidů“ (Cejpek, 1998, s. 116).

Mnohí spisovatelia fantastiky ani netušili, ako rýchlo sa ich sny splnia. Dickova poviedka o elektronických ovečkách nemá ešte ani štyridsať rokov a už aj slávny Matrix bratov Wachovských, ani nehovoriac o jeho predchodcovi Ghost in the Shell (Mamoru Ošii) sú bezzubými deduškami oproti súčasnému chápaniu cyberpunku. „Cyberpunk je štylizovaná povrchnosť v rýchlom slede zmien, technika televíznej rapid-montáže v literatúre. Prúd zmien je taký rýchly, že prekračuje hranice ľudskej schopnosti vnímať, takže prestáva záležať na tom, čo sa vlastne mení a zostáva iba abstraktná architektúra samotnej zmeny“ (Herec, 1995, s. 115). Tvorba viacerých literárnych „kyberpunkerov” progresívne technológie berie ako prirodzenú súčasť života. Rôzne stránky spolunažívania s technikou, napr. šifrovanie dát, prienik do informačných sietí globálnych koncernov, či virtuálne svety, v ktorých je možné fungovať s ľubovoľnou identitou, nám už vôbec nepripadajú ako niečo kuriózne. Fikcia je nevyhnutná, ale tematicky dominujú v podstate reálne problémy života s internetom a existencie vo virtuálnych svetoch.

Na internete denne vznikajú nové stránky špecializované na ponuku tohto tovaru, rovnako ako tzv. „fanovské“ stránky, kde je možné stiahnuť si obľúbenú hru, knihu, film alebo obraz do svojho počítača – veľmi často aj s neželaným vírusom. Prezentáciou literárnych, výtvarných či filmových diel však možnosti internetu zďaleka nekončia, naopak. Kyberpriestor má svoje osobité špecifiká, ktoré, zdá sa, prispievajú k vytváraniu nových subžánrov. Prototypom tohto javu sú tzv. „shared worlds“, delené svety, pre ktoré je internet ideálnym priestorom kultivácie. Internet umožňuje za určitých podmienok participovať na diele komukoľvek, kto preukáže tvorivú schopnosť. Napríklad austrálska obdivovateľka Petra Jacksona a jeho filmovej trilógie Pán prsteňov Cassandra Claireová uverejnila na internetových stránkach fiktívne humorné zápisky jednotlivých postáv pod názvom Tajné denníčky a povolila ich preklad a uverejnenie na iných internetových stránkach. Slovenskí fanúšikovia sa po uvedení prekladu Claireovej denníčkov dožadovali pokračovania, preto slovenská autorka napísala a uviedla na internete ďalšie tri diely. Tieto prevzali a preložili do češtiny české internetové stránky . Keďže pôvodné slovenské denníčky si tiež našli svojich fanúšikov, vznikli ich ďalšie pokračovania od českých autorov, atď.

Iným príkladom, ako internet vplýva na medziľudskú komunikáciu, sú fanúšikovské stránky, ktoré vznikajú po uvedení úspešného filmu. Po zadaní kľúčového slova „LOTR“ v ktoromkoľvek vyhľadávači používateľ narazí na stovky odkazov, týkajúcich sa stránok, ktoré sa často veľmi podrobne zaoberajú filmom, jeho pozadím, knižnou predlohou, hlavnými predstaviteľmi. Je možné nájsť slovník elfčiny a prepis morghúlskych znakov do latinky i kandží, dostupné sú obrázky i videoklipy z filmu, z verejných vystúpení jeho tvorcov, dokonca kompletný scenár a jeho preklady do mnohých jazykov. Takéto stránky zriedkakedy vznikajú z komerčných dôvodov. Motiváciou je tu ľudská potreba podeliť sa so svojimi pocitmi, názormi, vedomosťami s čo najväčším počtom recipientov.

Mnohé stránky neraz po určitej dobe – keď téma prestane byť atraktívna – zaniknú. Rovnako často však pôvodných fanúšikov postupne nahrádzajú odborníci, profesionálni publicisti. Stránky nadobúdajú viac informačnú než emočnú hodnotu, rozširuje sa sieť záujmov, ponúkaných informácií i spolupracovníkov a vzniká profesionálne internetové periodikum so špecializovaným zameraním, v tomto prípade fantastikou. Práve toto vzrušenie a široké možnosti spolupodieľať sa na fungovaní stránok i na tvorbe konkrétnych diel, privádzajú na internetové stránky toľko potenciálnych používateľov.

Kde sú hranice internetu?

V roku 1976 napísal Frederick Pohl svoju Gateway. O desať rokov neskôr si hlavný hrdina jeho románu Anály Heechee nechal nahrať svoju osobnosť – tak ako iní v jeho dobe – do celosvetovej siete a tým si prakticky zabezpečil nesmrteľnosť, závislú iba od jeho finančných prostriedkov. V tom čase už ale „existovala“ Jane, virtuálna osobnosť, ktorú oživil Orson Scott Card v Enderovej hre. Tieto knihy sú dnes už kultom. Idea umelej inteligencie zrodenej vo virtuálnej realite sa natoľko spopularizovala, že sa viac-menej očakáva jej naplnenie. Virtuálny svet sa stále rýchlejšie stáva niečím iným, než len pojmom z vedecko-fantastickej literatúry alebo vzdialenou métou vývojových laboratórií. Premieňa sa na realitu, nevyhnutnosť. S agresivitou vlastnou mocným vniká do škôl, úradov, firiem, spoločenských inštitúcií, domácností, aby poskytol nielen možnosť byť rýchlejší a úspešnejší pri štúdiu alebo v zamestnaní, ale stále viac si nárokuje i voľný čas človeka – ponúka mu zábavu i oddych. „Počítačová hra je akýmsi interaktívnym filmom,“ hovorí Karul (Karul, 2004, s. 199). Začína byť životným štandardom, že človek, sotva vypne počítač vo svojej práci, zapína ten, ktorý má doma, aby sa pripojil do celosvetovej siete – trebárs preto, aby si pozrel televízny program, prečítal noviny alebo knihu, vypočul najnovšie hity, aby si objednal pizzu – ale hlavne, aby takým či onakým spôsobom komunikoval s inými ľuďmi. Hoci i s tými, ktorých nikdy fyzicky nestretol a ani nestretne.

Typickou ukážkou životného štýlu informačnej doby sú formy médií a spôsob ich fungovania. Hoci ich zmysel je podmienený vzájomnou komunikáciou, nielenže sa používateľ pravdepodobne nikdy nedostane do osobného kontaktu s redaktorom, ale ani členovia redakcie sa v extrémnych prípadoch nemusia poznať ináč ako podľa svojich nickov (prezývok) na internete. Špecifickou podobou komunikácie na internete sa stierajú hranice medzi redaktorom a čitateľom. Spätná väzba je prakticky okamžitá a vyvoláva, v mnohých prípadoch až vyžaduje, promptnú reakciu – či už zo strany redakcie alebo zo strany ďalších účastníkov komunikácie. Expedient sa stáva recipientom a naopak. Ich úlohy sa neustále prirodzene vymieňajú, nastáva plynulá obojstranná komunikácia, ktorá je aktuálna dovtedy, kým je aktuálna téma. Rozmedzie je len pomyselné, vek, pohlavie ani postavenie tu nehrá úlohu, o čom svedčí i nepísané pravidlo vzájomného tykania si. Zrejme nepotrvá dlho a budeme si tykať všetci – a blahosklonne sa usmievať nad ťažkopádnosťou a detinskosťou virtuálnej reality v Dickovom Johnnym Mnemonicovi alebo Kingovom Trávnikárovi.

Použitá literatúra

BORGMANN, A. 1993. Crossing the Postmodern Divide. Reprint editition. Chicago : University of Chicago Press, 1993, 174 s. ISBN 0226066274.

CEJPEK, J. 1998. Informace, komunikace a myšlení. Praha : Karolinum, 1998, 179 s. ISBN 80–7184–767–4.

DEFLEUR, L. M – BALLOVÁ-ROKEACHOVÁ, J. S. 1996. Teorie masové komunikace. Praha : Karolinum, 1996, 363 s. ISBN 80–7184–099–8.

FEENBERG, A. 1996. From Essentialism to Constructivism: Philosophy of Technology at the Crossroads. L´Agora Magazine, www.agora.qc.ca/feenberg.

HEINLEIN, R. A. 1993. Ray Guns And Rocket Ships. In: Expanded Universe. Ace Books. Anthology. Reissue edition, 1993, 282 p. ISBN 0441218911.

HENCKMANN, W. – LOTTER, K. 1995. Estetický slovník. Praha : Svoboda, 1995. 229 s.

HEREC, O. 1995. Cyberpunk. In: Krutohlav ´94. Zborník víťazných poviedok CGR. Bratislava : Igor Dráb, 1995, 144 s. ISBN 80–05441–08-X.

HEREC, O. 1998. Fantastika a realizmus. In: Krutohlav ´98. Zborník víťazných poviedok CGR. Bratislava : Národné osvetové centrum, 1998, 120 s, ISBN 80–7121–181–8.

JIRÁK, J. – KŐPPLOVÁ, B. 2003. Média a společnost. Praha : Portál, 2003, 207 s. ISBN 80–7178–697–7.

KARUL, L. 2004. Masový rozmer komunikovania. In Hodina filozofie. Bratislava : Iris, 2004, s. 193 – 210. ISBN 80–89018–73–4.

LÉVY, P. 2000. Kyberkultura. Praha : Univerzita Karlova, Karolínum, 2000, 229 s. ISBN 80–246–0109–5.

NEFF, O. 1981. Něco je jinak. Praha : Albatros, 1981, 373 s.

DRGONEC, J. – VYSKOČ, J. 1997. „…a nepožiadaš počítač blížneho svojho“. Bratislava : ARCHA, 1997, 156 s. ISBN 80–7115–130–0.

KOVANIC, J. 2000. Nebojte se Internetu. Praha : Computer Press, 2000. 114 s. ISBN 80–7226–399–4.

MCQUAIL, D. 1999. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999. 432 s. ISBN 8071782009.

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio