Fantastika v slovenskom komikse, Alebo slovenský komiks vo fantastike?

Jozef Schek

S pôvodnou slovenskou tvorbou fantastiky neoddelite?ne súvisí komiks, pretože mnohí publicisti, maliari ?i ilustrátori sa venovali i tejto tvorbe. Za prvého autora komiksu na Slovensku sa považuje Jozef Schek (vl. menom Babuschek). V roku 1960 za?ala jeho spolupráca so scenáristkou Kamilou Staškovou (pseudonym publicistky Stanislavy Liptákovej), ktorá trvala 31 rokov. Z tohto kreatívneho partnerstva vznikla vä?šina ?alších Schekových komiksov, najmä po uvedení ?asopisu Elektrón (1973). Pamätníkom sú známe napr. Zelená smr? (pod?a knihy Michaela Crichtona: Kme? Andromeda), Posledná hodina (pod?a Arthura Clarka) a iné. Za vrchol jeho tvorby sa považuje opus Cesta slepých vtákov, Runa Rider a Slne?né jazero (1979 – 1981; pod?a Ludvíka Sou?ka). V roku 2003 vyšla Schekova monografia Velká kniha komiks?, ktorá na 336 stranách predstavuje jeho najvýznamnejšie práce.

V roku 1971 sa v ?asopise Kamarát objavujú dve nové postavi?ky – Kamko a Kamka od Pavla Morav?íka. Tieto komiksové postavi?ky pod?a predlôh viacerých autorov (M. Vít?z, L. Szabó, P. Glocko) postupne obohacuje o množstvo nových postáv (dedko, babka, robot at?.) a postupne sa stretávajú s množstvom vymyslených, literárnych i skuto?ných postáv (Fantomas, kapitán Nemo, Jánošík).

Významnou autorskou dvojicou, ktorej príbehy na nieko?ko ro?níkov zaplnili stránky Kamaráta, je scenáristka Valéria Taká?ová a maliar Ladislav Csurma. V roku 1985 uverej?ujú sci-fi seriál Fantastické príbehy siedmich kamarátov.

?asopis Elektrón v rokoch 1973 – 1990 dáva okrem Jozefa Scheka priestor i ?alším komiksovým autorom, napr. Mariánovi Oravcovi. Neskôr sa komiks objavuje v Technických novinách. Smena na nede?u celý rok 1988 uverej?uje domáce komiksy Votrelec, Hviezdna myš, Tichá planéta Fera Mráza (1953), a RUUM od Juraja Maxona. Fero Mráz nakreslil aj príbehy Železný ?lovek, Podivná planéta, Volanie divo?iny, Homunkulus, ktoré vychádzali v ?asopise Svet socializmu od roku 1989 až do zániku ?asopisu. V tomto období zárove? vznikajú mnohé nové ?asopisy, z ktorých mnohé ?oskoro zanikajú, avšak po?as svojej existencie aspo? sporadicky dávajú možnos? komiksovým autorom ako F. Fiala, J. Lupe?ka a M. Pilcerová.

Po roku 1989 sa objavuje množstvo výsostne komiksových ?asopisov a zošitkov, ktoré bu? preberajú zahrani?nú tvorbu, alebo sa pokúšajú podporova? slovenských autorov a založi? tradíciu „slovenskej komiksovej školy“. Z domácej tvorby je to napríklad Strašidelný hrad (1989) Ladislava Csurmu alebo Votrelec pod?a románu A. D. Fostera, ktorý kreslil Jozef Borisza.

Sú?až, ktorú prednedávnom vyhodnotil ?asopis Fantázia, dokazuje, že sú?asní kresliari a scenáristi majú na to, aby svojimi komiksami ohúrili publikum. Sta?í, ke? na sebe popracujú. Sviežohumorné stripy Mischa Jedináka už potrebujú jedine motiváciu a publika?ný priestor.

A ten by sa, hádam, našiel. Takže, nádejní tvorcovia, zamyslite sa, ?o sa dá urobi? s ?istým papierom, ceruzkou a dobrým nápadom…

Vyšlo vo

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založi novú diskusiu.
NovĂŠ v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio

ParfumĂŠria REFAN