prísp. na stranu


Alexandra Pavelková RE: Ad Prečo mačky kastrujeme?

Jana, a starali ste sa dakedy v dospelosti sama o mačku?

10. 06. 2014 09:23
Adhara Ad Prečo mačky kastrujeme?

Keď som bola malá, dostala som od rodičov mačiatko – kocúra. Neskôr ho nechali vykastrovať. Nenávidela som ich za to a nerozprávala som sa s nimi tak dlho, ako to len bolo možné. Dnes… V prvom rade, vždy ma vie rozčúliť, aký dvojaký meter používame – a aj zákon – na zvieratá a na ľudí. Človek sa od ostatných živočíchov samozrejme odlišuje, ale len v niečom. A preto ma fascinuje (v zápornom zmysle), že zvieratko si človek môže dať vykastrovať, ale sám seba nie. Ani sterilizovať, pokiaľ je bezdetný. Nie som sama, komu to pripadá úplne na hlavu. Vlastne, ak by sme k zvieratám naozaj boli spravodliví, človek by nemal rozhodovať o sterilizovaní seba, ale ľudí, o ktorých sa stará, čiže svojich detí. Viem, mnohým pri čítaní týchto riadkov stúpa adrenalín. Ostaňme teda pri rozhodovaní o sterilizácii seba. Záujemci by boli. To myslím smrteľne vážne. Druhá vec je, že pokiaľ nie sme schopní akceptovať živočícha takého, aký je, nemáme morálne právo prerobiť si ho na náš obraz. Čím je kastrovaná mačka? Ničím iným než robotom pre naše potešenie a pobavenie, len namiesto bateriek potrebuje Whiskas. Lenže ten robot mal kedysi vlastný zmysel života (áno, množenie, ktoré je dodnes zmyslom života aj pre väčšinu ľudí), ktorý sme mu vzali. Pre mňa osobne priveľká cena za chodiaceho plyšáčika. Tu však až taký dvojaký meter medzi zvieratami a ľuďmi nepozorujem. Síce druhých nekastrujeme, ale požadujeme, aby sa vzdali vlastných túžob a potrieb len pre našu spokojnosť. A tvrdíme, že ich ľúbime. Podľa mňa to ale láska nie je. Láska je sloboda. Ak sa niekto slobodne rozhodne zmeniť, aby sme s ním boli šťastnejší, je to v poriadku. Ak sa pre nás zmení proti svojej vôli, nie je to láska. Či si zmeníme podľa našich požiadaviek človeka alebo zviera, stane sa pre nás len nástrojom na uspokojovanie našich potrieb, na jednej úrovni s počítačom, vysávačom či sporákom. V tejto súvislosti dokonca menej nemorálne vyznieva vykastrovať mačku za účelom získania dlhodobo funkčného deratizačného zariadenia. Tí majitelia sa aspoň nehrajú na lásku na rozdiel od majiteľov tučných chlpatých ozdôb svojich gaučov. Problém je v samotnom súžití mačiek a ľudí, dvoch druhov, ktoré nie sú stavané pre dlhodobý spoločný život. Ak neberieme iného človeka či zviera také, aké je, nemali by sme ho skrátka držať vo svojej blízkosti. Dnes žijem sama, bez zvierat aj bez ľudí. Nie, nie som tak šťastná. Ale nebola by som o nič šťastnejšia, keby som si niekoho/niečo zotročila pre svoje potreby. Argumenty hore v článku beriem, napriek tomu s ústrednou myšlienkou článku nesúhlasím. Ale oceňujem, že nie článok je striktne jednostranne zameraný a uznáva, že kastrovanie je morálna dilema.

06. 06. 2014 17:34