Veľmi tajný denníček gondorského kapitána, Faramir a Dve veže

Faramir

Prvý deň: Venovali sme sa našej obvyklej práci – strieľali sme nepriateľov zo zálohy. Ukoristiť živú ženu sa mi nepodarilo, ale ulovili sme dvojicu čudných stvorení. Veľmi milé prekvapko. Po mesiacoch strávených medzi neholenými vojenskými ksichtmi konečne niečo, čo má hladké líčka a veľké modré oči.

Druhý deň: Presvedčil som tých dvoch, aby išli s nami. Použil som len mierne násilie a dal som im zaviazať oči, aby ich náš surový vzhľad nenaľakal. Nie som úchylák ako Boromir! U mňa ide len o vrodenú túžbu ochraňovať menších, slabších, pôvabnejších, s takou sladkou pusinkou… Dokelu, veď som predsa chlap! A gondorský kapitán!

Tretí deň: Moji muži celú noc losovali, kto tých maličkých prenesie cez vodopády. Dvaja skončili s nožom v bruchu, lebo švindľovali. Ja som vyhral toho tmavovlasého. Tiež som švindľoval, ale kapitánovi sa nik neodváži odporovať. Čo ako sa obzerám, v tejto divočine nieto žien. Otec ma zahluší, ak sa vrátim bez nevesty, a ešte k tomu mŕtvy ako môj brat Boromir.

Štvrtý deň: Prieskumníci priniesli aktualizované mapy Stredozeme. Máme problém. Vyzerá to, že Mordor je v skutočnosti oveľa bližšie, ako sme si mysleli. Poslal som do Osgiliathu 500 mužov, aby to preverili. Viac nemáme, populácia v Gondore klesá. Som zúfalý. Už som dal na každý strom pribiť oznam: \„Hľadám ženu. Na vzdelaní, vzhľade a pohlaví nezáleží.\“ Ale jediné, čo zatiaľ prišlo, bola pokuta od Správy Gondorského národného parku.

Piaty deň: Stále žiadna žena. Hľadám nové možnosti, ale veľmi sa mi nedarí. Chápem, že Sarumanovi sa podarilo spáriť samcov škratov so samcami goblinov, no ja z mojich chlapov potomstvo nevytlčiem, ani keby som im vyplácal pôrodné. O polnoci: Ale snažia sa, to sa musí uznať.

Šiesty deň: Potreboval som trochu relax, a romantické rande pri jazierku s menším zajatcom vyzeralo nádejne. No ten tučniak strašne žiarli – hrkotal hrnčekmi tak, že som nepočul ani slovo. Potom ma vyrušil môj pobočník, že do neho zasa čosi vliezlo. Do jazierka. Tam sa nesmie, lebo z posvätnej vody Gondorskí chlapi čerpajú plodnú silu. Cha, silu! Narušiteľa sme chceli zastreliť, no môj zajatec preukázal obdivuhodné schopnosti a vylákal ho von. \„Dôveruj pánovi,\“ zašepkal, a ja som klesol na štyri a liezol k nemu. Ešteže ma nik nevidel, všetci zízali na pôvabného zajatca. Za tým chlapcom by kráčali davy. Siedmy deň: Stále nemám nevestu. V okolí Minas Tirith je nedostatok neviest. Dokonca som počul, že ani moja matka nebola čistokrvná žena. To všetko preto, že v čase vojny sa rodí viac chlapcov. A tu je vojna furt. Narušiteľ sa volá Glum. Je odporný, ale ak Myazakiho náhodou zabijú, vymenujem ho za hlavného kuchára. Nik nevie pripraviť suši tak ako Glum!

Ôsmy deň: Tí maličkí sa volajú Frodo a Sam. Konečne prezradili, že sú hobiti z Kraja, ale nepovedali, z ktorého. Neverili by ste: Frodo má hruď bez jediného chĺpka. Overil som si to. Nie, nie som žiadny zvrhlík, aby som mu siahal do výstrihu. Použil som špičku meča. Fakt. Má pleť hebkú ako dievča. Neviem, prečo jeho bodyguard tak vyvádzal. A už vôbec nechápem, čo to furt melie o nejakom prsteni.

Desiaty deň: Už viem, Glum je asi Frodov bývalý. Stále narieka pre prsteň, ktorý Frodíkovi daroval. Fuj, taký nechutný tvor, vôbec sa modroočkovi nečudujem, že chce tú obrúčku zničiť. Chudák chlapec, budí nemravné predstavy všade, kam sa pohne. Aj tak sa nič nedá podniknúť. Sam by ma zabil, keby som sa o niečo pokúsil. Frodo je taký útly a jemný a peknučký… Keby som mu kúpil ženské šaty a nahradil ten lacný prívesok, čo nosí na hrudi, niečím vkusnejším, mohol by som ho otcovi predstaviť ako svoju vyvolenú. Do očnej buľvy, o čom to rozprávam? Som predsa gondorský kapitán, nie?

Pätnásty deň: Pristihol som chlapov, ako hrajú vadí-nevadí. Najobľúbenejším trestom bolo oholiť si tvár dýkou, chodiť kolenačky a vyvaľovať nevinné oči. Čudné, každý švindľoval, aby prehral. Frodo stále narieka, aby som ho pustil. Ale keď ja sa nemôžem zriecť jeho nežnej spoločnosti. Uvažujem o elfoch. Vraj zvyknú každých tisíc rokov podstúpiť zmenu pohlavia, aby zahnali nudu. Niektorí tým prešli toľkokrát, že samčeka od samičky rozoznáš len podľa hĺbky výstrihu. Večer: Gandalf raz vravel, že škrati sú len zmutovaní elfi. Asi už chápem Sarumanove inseminačné metódy.

Dvadsiaty piaty deň: Prišli sme do Osgiliathu. Mesto je pod paľbou, ako vždy. Hnusný pohľad, iba ruiny, zarastení chlapi a ešte k tomu piesok v slipoch. Ešte že je s nami Frodíček. Rozhodol som sa vykašľať na predsudky a zobrať ho domov ako svoju nevestu. Ale ten tučný sa na mňa zrazu vrhol a vykričal mi, že aj môj brat dal Frodovi prsteň, či čo! A potom ho zabili. To je celý Boromir, doplatil na svoju prílišnú žiadostivosť.

Neskôr: Frodík je zrejme chlapec s bohatou minulosťou. Okrem Boromira a toho slizkého Gluma mal ešte inú známosť, nejakého pilota v burnuse. Iste šlo o čisto jednostranný vzťah, keďže Frodo vyliezol na hradby a riskoval život, aby vrátil morgulskému teroristovi jeho prsteň. Našťastie ho zachránil ten tučniak Sam. Asi by sme spolu neboli šťastní. Pochopil som, že kým nezahodí všetky prstene, nebude voľný a nedokáže sa na nikoho viazať. Dám mu voľnosť, nech ma oco hoci aj obesí. Napokon, som si istý, že sa s Frodíkom ešte stretneme. Pestúnka predsa vždy hovorila, že moja životná láska príde zo severu.

Vyšlo vo Fantázii

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio