Nádcha má párik krídel,

Nádcha má párik krídel

Stalo sa to pár dní po tom Parcone, kde ma kopa známych i cudzích ľudí častovala gratuláciami a výdatnými bozkami. Jeden z gratulantov mi očividne podaroval aj akúsi virózu (ďakujem), lebo už v pondelok mi začalo byť zle a stále sa to zhoršovalo. Hlava ako melón, namiesto uzlín bowlingové gule, smrteľný kašlíček. Kolegyňa mi poradila Sinupret, ktorý uvoľňuje všetko – a on uvoľnil. Čudujem sa, že mi sople nevytekajú ušami, keďže ináč už dokážu tiecť všade.

Dosť na tom, keď idete domov z práce, snažíte sa pred tými všetkými okoloidúcimi tváriť, ako keby vám nič nebolo. To však prináša drobný problém – ak sa tvárite, že vám nič nie je, aj vyzeráte, ako že vám nič nie je, a potom sa aj ľudia k vám správajú, ako keby vám nič nebolo. Nik nevie, koľko námahy vás stojí zamaskovať, že vám reakcia na bežnú otázku \„Ako sa máš?\“ trvá o 15 minút dlhšie než obyčajne. A nik ani netuší, že sa desíte zložitejšej otázky, pretože hlavu máte momentálne plnú niečoho, čo má úplne inú konzistenciu než šedá hmota mozgová.

Nuž, ale sú isté povinnosti, ktoré som mala vybaviť už dávno. Celý týždeň som sa k nim nedostala kvôli zavírovaným vnútornostiam a zablokovaným logickým obvodom. Takže som sa vzmužila (OK, dobre, vzženila), postupne som vybavila poštu, banku a statočne som nabehla do obchodu s ojazdenými mobilmi, kde ma mal čakať blok za nákup z minulého týždňa.

Obchodík, slúžiaci zároveň ako servis, bol plný, dvaja predavači nestíhali. Skromne som čakala na rad a užívala si chvíle, keď sa ma nikto nič nepýta a nevyžaduje odpovede. Až to konečne prišlo.

\„Prosím,\“ povedal.

Zdvihla som zrak. Mal asi meter osemdesiatpäť, dlhé pieskové vlasy vzadu zviazané do chvostíka, atletickú postavu ležérne prekrytú rozgajdaným tričkom bez rukávov.

Usmieval sa.

Usmiala som sa.

\„A s telefónom ste spokojná?\“ opýtal sa, keď sme vybavili formality.

\„Zatiaľ je to dobré. Keby niečo, ja si vás určite nájdem.\“

\"Len príďte, príďte, kedykoľvek.

Na prvé počutie oficiálny rozhovor v preplnenom obchode. Keby sme sa na seba celý čas tak širokouhlo neusmievali. Ako keby sme hovorili o niečom úplne inom…

Usmievajte sa, keď niečo kupujete v obchode u príjemného predavača alebo – podľa vkusu – predavačky.

Vaša nádcha dostane na chvíľu celkom iný rozmer.

Vyšlo vo Fantázii

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio