Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Keď som prišla v piatok domov z práce, moja mama, ma čakala vo dverách. Stala sa veeeeľká udalosť! Náš čierny kocúr Borko, rytier a myšobijca, je známy tým, že si trúfne nielen na potkany a zatúlané papagáje, ale aj na susedovho vlčiaka (toho však zatiaľ na koberček pred dverami neuložil). Naposledy bol pristihnutý pri love na statného ježa (nakoniec sa obaja hráči dohodli na remíze).

Boj, ktorý zvádzal v piatok na trávniku pred domom, bol taký hlučný, že upútal maminu pozornosť. Dôchodcovi je každé rozptýlenie dobré, a špehovanie kocúra pri bojovej akcii je vždy atraktívne. Lenže to, čo sa bojovne dvíhalo z trávy a bolo tentokrát priveľa! Metrový had s rozškľabenou papuľou, s hlavou vysoko nad úrovňou terénu, dorážal na našu domácu šelmu, ktorá mu v žiadnom prípade nemienila prepustiť svoje vlastné teritórium. Mama sa rýchlo spamätala zo šoku (na nečakané situácie je zvyknutá, veď pracovala dvadsať rokov ako učiteľka osobitnej školy), vzala metlu a poďho hada navigovať z dvora von. Lenže plaz mal iný názor, očividne sa mu u nás páčilo. Nuž tá skoro sedemdesiatnička otočila metlu druhou stranou, nabrala vlniace sa telo na násadu a vyšmarila ho bránkou na chodník. Viete si predstaviť reakcie okoloidúcich, také tie veci, keď sa človek postaví na špičky, vypne sa ako luk a v takej póze je schopný premiestniť v zlomku sekundy dva metre dozadu?

Lenže had vôbec nedbal na pozornosť, ktorú budil, a tvrdošijne sa snažil dobyť späť na náš dvor. Mal smolu, lebo ku kocúrovi a metlou ozbrojenej mame sa pridal aj náš pes. Zdanlivo neriešiteľnú situáciu zachránil zelený favorit, ktorý zastavil pri krajnici. Vyliezol z neho muž v lesníckej uniforme (nič zvláštneho, Zvolen je samý lesník, jedného si chováme aj doma), pozrel na hada, odborne prehlásil, že je to vzácny, zákonom chránený druh s menom užovka stromová, a že takú veľkú ešte nevidel. Potom z kufra auta vybral vrece, chytil užovku za chvost, strčil ju dnu a s pozdravom odfrčal. Diváci sa o chvíľu rozišli, mama oprela metlu na miesto a kocúr si išiel hľadať inú zábavu.

Ale mne to stále vŕta hlavou. Užovka stromová? Najbližší les je od nás vzdialený hodinu pešo alebo dvadsať minút autobusom. Navyše tieto hady nenávidia betón a asfalt, a cestou do našej záhrady by musela takýchto zavrhnutia hodných miest prekonať neúrekom. Iba ak by patrila k stromu, ktorých je v susedstve nadostač. Potom by sa dalo konkretizovať. Išlo o užovku čerešňovú? Alebo užovku jabloňovú? Možno je to naozaj vzácny druh užovky orgovánovej.

Lenže skeptik vo mne mi našepkáva iné vysvetlenie: Ide o užovku teráriovú, ktorá sa asi dozvedela, že je zákonom chránená, vyšmykla sa zo zajatia a zamierila do prvej záhrady, na ktorú na svojom úteku narazila.

Myslím na ňu so sympatiami. A dúfam, že zásluhou toho lesníka sa už nikdy užovkou teráriovou nestane.

Vyšlo vo Fantázii