Fantastika v slovenskom komikse, Alebo slovenský komiks vo fantastike?

Jozef Schek

S pôvodnou slovenskou tvorbou fantastiky neoddeliteľne súvisí komiks, pretože mnohí publicisti, maliari či ilustrátori sa venovali i tejto tvorbe. Za prvého autora komiksu na Slovensku sa považuje Jozef Schek (vl. menom Babuschek). V roku 1960 začala jeho spolupráca so scenáristkou Kamilou Staškovou (pseudonym publicistky Stanislavy Liptákovej), ktorá trvala 31 rokov. Z tohto kreatívneho partnerstva vznikla väčšina ďalších Schekových komiksov, najmä po uvedení časopisu Elektrón (1973). Pamätníkom sú známe napr. Zelená smrť (podľa knihy Michaela Crichtona: Kmeň Andromeda), Posledná hodina (podľa Arthura Clarka) a iné. Za vrchol jeho tvorby sa považuje opus Cesta slepých vtákov, Runa Rider a Slnečné jazero (1979 – 1981; podľa Ludvíka Součka). V roku 2003 vyšla Schekova monografia Velká kniha komiksů, ktorá na 336 stranách predstavuje jeho najvýznamnejši­e práce.

V roku 1971 sa v časopise Kamarát objavujú dve nové postavičky – Kamko a Kamka od Pavla Moravčíka. Tieto komiksové postavičky podľa predlôh viacerých autorov (M. Vítěz, L. Szabó, P. Glocko) postupne obohacuje o množstvo nových postáv (dedko, babka, robot atď.) a postupne sa stretávajú s množstvom vymyslených, literárnych i skutočných postáv (Fantomas, kapitán Nemo, Jánošík).

Významnou autorskou dvojicou, ktorej príbehy na niekoľko ročníkov zaplnili stránky Kamaráta, je scenáristka Valéria Takáčová a maliar Ladislav Csurma. V roku 1985 uverejňujú sci-fi seriál Fantastické príbehy siedmich kamarátov.

Časopis Elektrón v rokoch 1973 – 1990 dáva okrem Jozefa Scheka priestor i ďalším komiksovým autorom, napr. Mariánovi Oravcovi. Neskôr sa komiks objavuje v Technických novinách. Smena na nedeľu celý rok 1988 uverejňuje domáce komiksy Votrelec, Hviezdna myš, Tichá planéta Fera Mráza (1953), a RUUM od Juraja Maxona. Fero Mráz nakreslil aj príbehy Železný človek, Podivná planéta, Volanie divočiny, Homunkulus, ktoré vychádzali v časopise Svet socializmu od roku 1989 až do zániku časopisu. V tomto období zároveň vznikajú mnohé nové časopisy, z ktorých mnohé čoskoro zanikajú, avšak počas svojej existencie aspoň sporadicky dávajú možnosť komiksovým autorom ako F. Fiala, J. Lupečka a M. Pilcerová.

Po roku 1989 sa objavuje množstvo výsostne komiksových časopisov a zošitkov, ktoré buď preberajú zahraničnú tvorbu, alebo sa pokúšajú podporovať slovenských autorov a založiť tradíciu „slovenskej komiksovej školy“. Z domácej tvorby je to napríklad Strašidelný hrad (1989) Ladislava Csurmu alebo Votrelec podľa románu A. D. Fostera, ktorý kreslil Jozef Borisza.

Súťaž, ktorú prednedávnom vyhodnotil časopis Fantázia, dokazuje, že súčasní kresliari a scenáristi majú na to, aby svojimi komiksami ohúrili publikum. Stačí, keď na sebe popracujú. Sviežohumorné stripy Mischa Jedináka už potrebujú jedine motiváciu a publikačný priestor.

A ten by sa, hádam, našiel. Takže, nádejní tvorcovia, zamyslite sa, čo sa dá urobiť s čistým papierom, ceruzkou a dobrým nápadom…

Vyšlo vo Fantázii

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio