Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Milá Saška, niekoľko dní rozmýšľam ako Vám odpovedať… chcel som to odľahčiť starým vtipom z doby Kultúrnej revolúcie v Číne, lebo iste máte zmysel pre humor, ale už sa mi to nezdá… Tak vážnejšie: virtuálnu komunikáciu nemám veľmi rád, lebo nás ochudobňuje o mnoho zdrojov – rád počujem moduláciu človečieho hlasu, vidím držanie tela, očný kontakt atď atď. A tak by som Vás predsa len rád osobne spoznal a potvrdil či zmenil svoj názor na Vás, ktorý si tvorím z tých, dosť kusých, informácií, ktoré mám doteraz k dispozícii. Ale v živote som sa už veľa krát musel zriecť svojich prianí…
Predsa len som sa v duchu poďakoval Johanke, lebo ma „prinútila“ požičať si Vašu Prísahu a znovu si niektoré veci prečítať o Vimke. A pri každom čítaní som niečo objavil, čo ma oslovilo, takže je zrejmé, že túto knihu chcem mať, lebo sa k nej budem chcieť občas vrátiť, a rád by som poznal ako vidí autorka vývoj niektorých epizód. Napr. čo bude s dráčaťom? Ozaj: odkiaľ poznáte mechanizmus vpečatenia u bytostí, čo sa rodia z vajca? Zo sedliackeho dvora /lebo o mútení masla niečo praktické viete/ alebo ste nebodaj čítali Lorenzov Rok husi divej???
Sašaša, ste naozaj príliš dobrá, aby ste strácali čas a energiu nekultúrnou potravou pre „nevedomé masy“. Všetko, čo čítam, vždy porovnávam s tou, asi tak „desiatkou“ mojich obľúbených autorov a v nich je Čapek jeden z čelných. Ten svojou literatúrou bojoval proti desivému sociálnemu fenoménu a predsa sa nikdy neznížil ku konzumnej nekultúrnej spisbe, hoci i vtedy boli všelijaké „carterovky“ a Pinkertoni. Uznával naše, stredoeurópske, hodnoty… ale už kecám…
Sašenka, robte ako viete a chcete, veď Vy to najlepšie viete… a moje pozvanie na kávu platí, aj keď trebár´s do stratena…
Pokojné Vianočné sviatky a po Kračúnovi nech sa nám predlžuje zase deň. JM

Vážená Lady Alexandra, kňažná z Lemúrie, milá Saša,
predsa len mi to nedá a píšem Vám svoj názor, alebo otázku /?/ lebo mi nejde do hlavy Váš prerod z „mamky“ liečiteľky Vimky na matku obludky Johanky. Keď som si pozrel pri terajšom skúmaní „prečo?“ Váš recept na pečenie pagáčov s kocúrami tak som si hovoril: pred nedávnym časom by som bol rád tým kocúrom, čo sa hreje v teple Vašej lásky a užíva si hladenie teplými dlaňami láskavej panej, ale dnes už by som sa bál, že keď si niečo odmaškrtím bez dovolenia moja pani vystrie dlaň, zloží si plastové chrániče z oceľových nechtov a jedným švihnutím mi podreže hrdlo, otvorí mi krčné tepny a dýchavicu a s diabolským úškrnom na svojich krásnych karmínových perách bude sledovať posledné bubliny v krvi unikajúce z mojej krkavice.
Sašena, keď ste vedeli napísať tú nádhernú úvahu o ľudskej inakosti a o talente ako požehnaní i prekliatí ako v Dome bolesti, ktorá je hodná Majstra Čapka i Vašich titulov Lady Fantasy nejde mi do hlavy prečo ste vyprodukovali také duševne nezrelé „amerikánské“ čosi ako je Johanka? Máte nejaké vážne problémy alebo je to „zo srandy“ alebo čo? Lejdy: predsa noblesse oblige!!! … alebo nie? V dnešných bláznivých časoch korytnačiek ninja už možno nie. ..
Rád by som sa s Vami niekedy porozprával – keby ste mali cestu do Blavy a chvíľu čas pre staršieho pána, dajte mi vedieť deň-dva dopredu a zašli by sme niekam na kávu … ale ak si nájdete čas a trochu chuti, napíšte mi aj, aspoň stručne, to prečo… lebo „…zum – zum – zum – zum nejde mi to do kebule, … nejde mi to na rozum…“ Môj mailový kontakt i meno máte v tomto maile – maili alebo maily /?/ už som z týchto novotvarov zblbnutý…

Prajem Vám všetko najlepšie.

JM