Alexandra Pavelková - spisovateľka a publicistka, autorka príbehov o Vimke (vedma Vimka)

Ale nie, možno to len tak vyznelo, ale na Fénixcon sa naozaj teším. Jednak pre jeho neopakovateľnú atmosféru, kde je každý tak trochu šibnutý a všetko je povolené (jedine na Fénixcon už nosím „uniformu“ majorky Motoko v prestrojení, t. j. skladanú mikrosukničku, bielu blúzku, červené mašle a biele podkolienky). Aj keď toho roku, vzhľadom na názov filmového pásma, bude obmena. Druhak sa teším na stretnutia s priateľmi a treťak na pár prednášok, ak stihnem aj divadelné predstavenie a tombolu :)

To máš ťažké. Kým v hoteli Avanti robili vynikajúce miešané nápoje, pri ktorých sa v útulných sedačkách dalo dĺĺĺho a veľmi príjemne konverzovať (pozdravujem tamojšieho bývalého barmana a jeho negrito), tak Fénixcon. Vlani sa Fénixcon presťahoval do hotela Slovan, pamätám si z neho iba 5-hodinovú jazdu do Brna vo fujavici, metelici a snehu s dažďom a následne rozštiepený zadný blatník na novom Forde (taký drahý hotel, a také malé parkovacie boxy… :-(
Istrocony sa mi páčili, kým som si v SUZAckom výťahu smerom na izbu mohla pokecať s Tedom Raimim alebo Harrym Harrisonom. Terajšie Istrocony majú tiež dačo do seba, lebo 99 % návštevníkov je vo veku, keď sa im zo zákona nesmie nalievať, takže bar je prázdny a človek môže s priateľmi, ktorých nevidel pol roka a viac, nerušene konverzovať. Ale to množstvo ľudí mi už veľa nehovorí, dokonca aj recepciu s japonským veľvyslancom sa plánovane snažím zmeškať.
Z historického hľadiska najviac oceňujem Parcon v Spišskej Novej Vsi, jeden vydarený Parcon v Chotěboři, keď sa spalo v akejsi dedine 10 kilometrov vzdialenej, Dracony na Santone v Brne a pamätné trojdňové stretnutia v Revúcej, kde som vlastne všetkých tých skvelých ľudí a mojich súčasných priateľov a blízkych videla prvýkrát a kde som zistila, že fantastika môže byť funkčný a príjemný životný štýl.

Áno, neformálne ho voláme „papučový“ con a po tohoročnom Istrocone sme sa s Rasťom dohodli, že už budeme chodiť iba na také. Aj Istrocony boli voľakedy papučové, ale voľakedy sme aj my chodili na cony kvôli prednáškam,a kdeže lanské snehy sú.
Teraz už len na vlastnú :), zvyšok je o stretnutí sa so známymi, ktorých sme rok nevideli, o neformálnych posedeniach a rozhovoroch. A na to sú „papučové“ cony ideálne :)

ale podľa programu Fconu som si všimol, že väčšina prednášajúcich je naladená na podobnú nôtu – to bude črta len tohto ročníka,

Ak si všimneš spätne dozadu, organizátori Fénixconu sa snažia každý ročník stanoviť nejakú spoločnú tému – vlani to bolo plynutie času, toho roku, hm, ako to pekne povedať… muž a žena vo fantastike :)

V praxi to je asi ta, že mi v apríli Tunelár zavolá: „Saško, prosím tě, mohla bys udělat na Fénixcon půldruha hodinové filmové pásmo o sexu?“

Myslím, že nejakým podobným spôsobom navigoval všetkých prednášajúcich :) Prístup usporiadateľov sa mi veľmi páči, celý program sa potom vinie s nosnou témou, vlastne je to taký artwork (hlavný propagačný motív, pozn. film. producenta :) celého podujatia. Páči sa mi to, že do vyžiadaným prednášajúcim dajú vedieť dostatočne vopred, aby si ten mohol premyslieť konkrétnu tému a kompozíciu, zohnať k nej materiál a spracovať podľa svojho umeleckého zámeru. V mojom pásme je 17 ukážok zo 16 filmov, už len samotné strihanie dá človeku zabrať, keď máš naporúdzi rôzne technické formáty. Ale robím to rada, lebo ma to baví :)

Jáj, v noci sa ti kupuje rýchlejšie?

no jednak rýchlejšie (to vieš, menej ľudí v radoch :)) a zároveň mám dostatok času na sústredené nahádzanie do košíka – rozumej so štúdiom sprievodného materiálu – vlastne je to taká nákupno-študijná časť dňa (resp. noci)