Recenzia: Bratislavská bludička,

bratislavska bludicka

Lenona Štiblaríková nie je vo vodách slovenskej fantastiky žiadnym neplavcom. Na autorskom konte má už pár vesmírnych dobrodružstiev, avšak vo svojej najnovšej novele zabŕdla do prúdu fantasy.

Dobre urobila.

Hlavnou hrdinkou novely Bratislavská bludička (ukážka) je Malvína, žena povedzme „neurčitého veku“. Na chrbte má už síce viac než pár krížikov, telom i mysľou je však stále mladá – veď bludičky sú dlhoveké a s dozrievaním sa nemajú čo ponáhľať. Aj keď oficiálnym povolaním je sprievodkyňa turistov, má ešte druhú, ozajstnú prácu. Vlastne zamestnávateľa. Zlatko Zebić je tiež oficiálne majiteľom výletnej lode Damijana, ktorá už roky funguje ako luxusná reštaurácia na Dunaji. V skutočnosti je Zlatko šéfom tej časti podsvetia, ktorú ovládajú naturalizovaní Bratislavčania pochádzajúci z Balkánskeho poloostrova. Fešácky južan okolo seba sústreďuje okrem svalovcov a pištoľníkov aj Iných, bytosti, ktoré nie sú ľuďmi. Nečudo, kedysi sa živil ako lovec a tréner upírov vo firme svojho otca, kým sa neosamostatnil a nepresťahoval do našej stolice.

Zlatko má traumu. Vlastne dve. Rodinnú kliatbu a stratenú sestru. Vie byť presvedčivý, a tak sa Malvína pridáva k pátraniu po sestričke Damijane, pričom zvyšok Zebićovskej rodiny im hádže pod nohy polená ako hrady. Na druhej strane im pomáhajú bludičkini priatelia s nevšednými schopnosťami, čo je zrejme jeden z dôvodov, prečo má Zlatko pre Malvínu slabosť. Inšpirácia Lukianenkom je v novele evidentná. Autorka však nápadito načrela do nášho vlastného folklóru a spôsob, ktorým navrúbľovala jednotlivé druhy bytostí na našu demograficky rôznorodú spoločnosť, vyvoláva spokojný úsmev na tvári.

Tak ako v iných Štiblaríkovej dielach, ani v Bludičke nie je hlavnou devízou akcia či dynamika. S novelou však autorka vyhrala Cenu Karla Čapka 2013, a Mloka nikomu nedávajú len tak zadarmo. Bratislavská bludička je totiž svieža a pútavá iným spôsobom. Všadeprítomný humor sa mieša so sarkazmom, s ktorým Lenona Malvíninými ústami komentuje súčasné pomery na Slovensku. Na zvýraznenie krivého zrkadla našej spoločnosti využíva dlhožijúcu bytosť, ktorá má už za tie roky posunutú stupnicu hodnôt. Spolu s Malvínou dokáže čitateľ aj mafiána, ktorý neváha odbachnúť nepohodlného človeka, vnímať ako spravodlivého a odhodlaného muža. Prinajmenšom oproti skorumpovaným policajtom, bezohľadným výpalníkom, právnikom, papalášom a inej hávedi, ktorá bežným občanom dennodenne strpčuje život, schovávajúc sa za stohy predpisov a falošnú morálku.

Autorka tiež svojsky zabŕda do aspektu „cépečkárov“ a nijako sa netají láskou k východnej časti Slovenska – rovnako ako sympatiami k hlavnému mestu, ktoré má napriek preukázateľnej špine svojské čaro. Niekedy je však už filozofovania a exkurzov príliš, čo sa najviac prejaví vo „final fight“, kde si autorka v najnapínavejšej scéne na dve strany odskočí k vysvetľovaniu istých zákonitostí a postupov. Taktiež pri korektúrach ušlo pár bohemizmov, i keď pestrosť jazyka Lenone nemožno uprieť. Celkove však ide o príjemné dielko, ktoré bez bázne a hany pomáha zaplniť biele miestečko na mape pôvodnej literatúry, pretože mestskou fantasy skutočne neoplývame.

Ako prídavok vydavateľstvo Hydra zaradilo k Bratislavskej bludičke poviedku Terezy Matouškovej Dříme na loži z měděných drátů…. So Štiblaríkovej novelou má poviedka spoločné to, že hlavnou hrdinkou je žena, ktorá napriek svojmu veku veľa zažila, má podrezaný jazyk a cynicky komentuje všetko, vrátane seba. Rovnako ako Malvína, i ona túži po mužnom pleci, na ktorom by si mohla unavenú hlávku skloniť. Ibaže jej trošičku vymytý priateľ v maskáčoch ju oslovuje „pane“. V postkastrofickom svete situovanom na väzenskej planéte to dievčina s pankhartom na krku nemá ľahké, ale robí všetko, čo sa dá, aby prežila. A popri nej aj ostatní. A tak pátra po dračici… Na rozdiel od Bludičky, Lože je akčná military sci-fi/fantasy, kde sa dialógy i dej ostošesť derú dopredu. Čo je až na ten zbrklý záver príjemné, pretože to bráni zvádzaniu oba texty porovnávať. Pokiaľ Matouškovej poviedka bola myslená ako záverečná bodka na vyváženie dojmu, podarilo sa.


Bratislavská bludička
Autorka: Lenona Štiblaríková (Tereza Matoušková: Dříme na loži z měděných drátů…)
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2014
Jazyk: slovenský (Bratislavská bludička), český (Dříme na loži z měděných drátů…)
Počet strán: 271 strán
Väzba: brožovaná
ISBN 978–80–89672–20–2


Vyšlo na Fandom SK 16. 1. 2015.

© Alexandra Pavelková