S úsmevom sa kosti lámu ľahšie, Jackie Chan - profil

Jackie Chan

„Ďakujem,“ povie zdvorilo a vycerí zuby takým spôsobom, že musíte bojovať proti nutkaniu chovať si tohto neposedného človiečika doma. Nie je to ľahké. Z môjho súkromného videoháremu šikmookých chlapíkov s malou spotrebou a vysokým výkonom je totiž najveselší. A to je presne to, čo človek, uštvaný stresujúcou prácou, trhovým prostredím a nenásytnou rodinou, potrebuje.

Zlatý Jackie.

Kong-sang Chan, ako ho volali rodičia, keď bol ešte menší než teraz, sa narodil 7. apríla 1954 v Hongkongu. Podľa čínskeho horoskopu je kôň, problémové znamenie (presne ako ja). Jeho rodičia boli veľmi chudobní, takže sa kvôli zárobku museli presťahovať do Austrálie, kde pán Charles Chan pracoval ako šéfkuchár na americkej ambasáde. Keď mal Jackie sedem rokov, poslali ho späť do jeho rodiska. Tam vstúpil do Čínskej dramatickej akadémie, kde strávil desať rokov – venoval sa hudbe, tancu a, samozrejme, bojovým umeniam. So spolužiakom Sammom Hungom sníval o filmovej sláve. Pre šikovných chlapcov nie je ďaleko od snov k činom. Už ako osemročný si Jackie zahral v snímke Big and Little Wong Tin Bar a od roku 1971 účinkoval ako zázračne talentovaný kaskadér v bruceleeovských filmoch. Popri nahrádzaní fajnovejších hercov sa mu už vtedy sem-tam ušla menšia rolička. Neskôr postúpil do funkcií koordinátora, choreografa bojových scén, až sa nakoniec víťazoslávne prekopal, preskákal a prekotúľal k vlastnoručným a vlastnonožným filmovým postavám. Keď ho prestalo baviť hrať, čo mu kázali, napísal si úlohu sám alebo si uzurpoval režisérsku stoličku, pravda, symbolickú, lebo akože by dokázal chvíľu obsedieť?

Po účinkovaní v kung-fu filmoch, vychádzajúcich z tradičného zápasu dobra so zlom, ktoré okrem oku lahodiacich osobných i hromadných súbojov neobsahovali takmer nijaký príbeh, prišiel v roku 1980 s dielkom Schi di chu ma (Mladý pán). Tu sa konečne vytrčil jeho komediálny talent, ktorý mu spolu so schopnosťou použiť ako zbraň prakticky čokoľvek a v(y)liezť kamkoľvek, vybudoval typický imidž neporaziteľného srandistu.

V sedemdesiatych rokoch začal pokukávať západnejšie od Hongkongu. Jeho Had v tieni orla (1978), Drunken Master (1978) či Odvážna hyena (1979) sľubovali možný zdar v krajine, kde dosiaľ panoval Roger Moore a David Carradine, no slabá znalosť angličtiny ho stále činila neatraktívnym pre amerických producentov. V roku 1985 začal so sériou Police Story a ľudia sa začali obzerať po filmoch s chlapíkom, ktorého najobľúbenejšou zbraňou je rebrík, dáždnik alebo kožená bunda. Mali na to dobrý dôvod – taká skvelá kung-fu paródia na indianajonesovky a supermanovky pod titulom Armour of God II aka Operácia Kondor aka Operácia Orol (nejednotnosť názvov je pre túto produkciu typická, smerodajný je rok – 1991), sa len tak ľahko nevidí. Akcia strieda akciu a nejeden muž si povzdychne, na aký dezert ten pokrčený Číňan láka do svojich filmov toľko krásnych dievčat. A nielen to – Chan láme obvyklé tabu a dovolí si robiť si z krásnych žien posmech… no s takým pôvabom a šarmom, že mu je odpustené. Neuvidieť Drunken Master (i druhú časť z roku 1994) znamená prísť nielen zážitok z opitého boxu, ale i pripraviť sa o scény s konvenciami spútanou, no bojachtivou macochou (skvelá Anita Mui). A točili sa ďalšie filmy. Medzitým už bolo aj sviatočnému divákovi jasné, že ak sa v Jackieho blízkosti objaví váza nevyčísliteľnej hodnoty, poštový priečinok alebo hocijaké idúce auto, o zábavu je postarané…

To už však Jackie svojím skackavým spôsobom rozvážne mašíroval na Ameriku. V roku 1994 dostal cenu za doterajšie dielo na MTV Movie Awards a v roku 1995 sa mu konečne podarilo prekopnúť skostnatený Hollywood filmom Rachot v Bronxe. Ako superkuchár a hrdina proti svojej vôli v réžii Samma Hunga potom zažiaril v Mr. Nice Guy (1997), kde preukázal neuveriteľnú zručnosť pri príprave cestovín (kuchársky talent po otcovi, ďalší z dôvodov, prečo by sa zišiel v domácnosti). Nasledovala pomerne nevyrovnaná snímka Who Am I (Pomstiteľ bez mena, 1998), ktorú však, našťastie, zatienila Rush Hour (1999, u nás šla pod záhadným názvom Križovatka smrti). Kombinácia veľkookého a rýchlohubého Chrisa Tuckera s (relatívne) decentným Jackiem je nepriestrelná, čo sa dokázalo i v (relatívne) slabšej dvojke z roku 2001. To už mal ale náš hrdina za sebou i spoluprácu s ďalšou hollywoodskou hviezdou a srdcolámačom, Owenom Wilsonom. Oba narazené nosy sa šťastlivo stretli v dlho neprezentovanom žánri westernovej komédie, v Shanghai Noon (Vtedy na východe, 2000). No nielen dámske diváctvo sa popáslo na čarovnej mužskej dvojici, i páni mali na čom oči nechať, keďže sestru tohto kosookého „Johna Wayna“ si s radosťou struhla temperamentná Lucy Liu.

Posledné roky nielen Chanovej kinematografie sa vezú v znamení paródií a pokračovaní. Na rozdiel od xXx či Mission Impossible je však Tuxedo (2002) typickou ukážkou remeselne vydarenej akčnej komédie. Príbeh šoféra istého agenta britskej tajnej služby, ktorý bojuje proti záporákovi, odhodlanému zničiť celé mesto, prípadne svet, nie je nijako originálny. No hongkongská omáčka robí tento film šťavnatým a úsmev Jennifer Love Hewittovej chrumkavým. Scénu, kde má Jackie oblečené iba nohavice od „zázračného“ obleku, tak ľahko nezabudnete. A napokon, Šanghajskí rytieri (2003) nádejne uzatvárajú to, k čomu sa dá momentálne dostať. Napriek svojej blížiacej sa päťdesiatke je Jackie stále vo forme a jeho kabaretné kreácie s dáždnikom či obľúbené prezliekanie kabáta patria k veciam, ku ktorým sa oplatí vrátiť viackrát, trebárs denne. A na čo sa tešíme, je magický Medailón (2003), Okolo sveta za 80 dní (pripravovaný na 2004) a Rush Hour III (tiež avizovaný na rok 2004).

S momentálne roztočenými filmami jeho oficiálny zoznam tvorí 90 kúskov. Ak zovšeobecním, že čo snímka, to zlomenina, ťažko povedať, ktorá kosť je na Jackiem ešte nenačatá. Možno by to nejaký fanúšik dokázal vypočítať pokazených záberov, ktoré sú už neoddeliteľnou súčasťou záverečných titulkov chanovských snímok. Osobne tieto dodatky považujem za užitočné, pretože aspoň trochu odrádzajú deti a pubescentov, ktorí si myslia, že im „to“ pôjde tak ľahko, ako Jackiemu na plátne či obrazovke…

Chan. Jackie Chan. S prelomeným nosom, krivými nohami a pribúdajúcimi vráskami na vysmiatej tvári. Komu to vadí, keď dokáže upútať, vyraziť dych či rozosmiať? Ak teda máte diár krížom-krážom počmáraný červeným perom na dôležitejšie udalosti, ak končíte deň vyšťavení ako sušená slivka alebo, jednoducho, ak máte chuť na dobrú a rýchlu zábavu, dajte si trochu toho šikmookého.

Vystresovaným odporúčam namiesto Rudotelu.

Zaujímavá stránka: http://www.jackie-chan.com

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio

Parfuméria REFAN