Recenzia – Philip K. Dick: Blade Runner (audiokniha), Snívajú androidi o elektrických ovečkách?

Blade Runner - audiokniha

Dickov príbeh o nájomnom lovcovi androidov má už takmer pol storočia a za ten čas sa dočkal mnohých vydaní i kultového filmového spracovania. Vydavateľstvo OneHotBook prišlo s audio nahrávkou tejto dnes už klasiky žánru science fiction práve v čase, keď sa začalo rozprávať o novom filme. Kniha však nie je film, čo v tomto prípade platí stopercentne. A hovorená kniha je ešte niečo celkom iné.


Pokiaľ sa mladší fanúšikovia žánru alebo tí, ktorí len teraz prileteli z Marsu, s Dickovým dielom dosiaľ nestretli, pripomeňme si trochu obsah: V nie príliš vzdialenej budúcnosti je Zem po ekologickej katastrofe zamorená rádioaktívnym prachom. Zvieratá prakticky vymreli a ľudstvo to má tiež nahnuté. Čo mohlo, zutekalo do novovybudovanej kolónie na Červenú planétu. Čo zutekať nemohlo alebo z nejakého dôvodu nechcelo, ostalo. Prach je však agresívny. Mnohí z tých, ktorí prežili, trpia stratou mentálnych schopností a stávajú sa z nich socky, odsunuté na okraj spoločnosti.

Po čase sa však ukázalo, že ani na Marse to nie je med lízať. Nedostatok pracovných síl na vykonávanie ťažkej lopoty v nehostinnom svete viedlo k rýchlemu vývoju technológií. Androidi sa stali nepostrádateľnými pomocníkmi človeka a vyvíjali sa ďalej. Tí z najnovšej generácie Nexus 6 sú už natoľko podobní ľuďom, že majú vlastné predstavy o svojej budúcnosti a vôľu tieto predstavy uskutočniť. Niekoľko z nich zabije svojich pánov a utečie – na Zem.

Hlavného hrdinu knihy Ricka Deckarda tiež ženie vpred sen o niečom lepšom. Jeho „predmestský“ stereotyp so vzornou manželkou v automatizovanej domácnosti a s elektrickou ovečkou na streche ho nenapĺňa uspokojením. Vie, že by mal, ale predsa sa nedokáže odovzdať všeobecne uctivanému „Mercerovi“. Nevie sa baviť na televíznom „Kamošovi Busterovi“, a zároveň sa mu protiví nechať si umelo naladiť náladu, aby sa mu na telku dívať chcelo. Jeho momentálnym snom je mať zviera, hocijaké, ale najlepšie živé, a to je v cenovej kategórii nad jeho ligu. Preto chce vypátrať a „poslať na odpočinok“ ešte pár androidov. Lebo práca je to síce nebezpečná, ale platí sa za ňu dobre.

Keď si uvedomíme, kedy autor svoju knihu písal, jeho stvárnenie nových technológií je obdivuhodné. Dnešnému čitateľovi odchovanému na mobiloch a internete by sa mohlo zdať čudné, že popri sofistikovaných technických hračičkách, ako sú „náladové varhany“ či samotná dokonalá umelá inteligencia, ľudia ešte stále volajú z verejných telefónnych búdok spojovateľke. Do bezútešnej absurdnosti postapokalyptického sveta však tieto rozpory dokonale zapadajú. Dickov štýl je hovorový, civilný, dialógy pripomínajú béčkové akčné filmy zo 70. rokov. Prirodzene, veď Deckard nie je žiadny filantrop ani politik. Je obyčajný chlap, ktorý chce mať drahšie zviera ako jeho sused. Jeho proťajšok – mentálne retardovaný „špeciál“ John Isidore je na tom ešte horšie a jeho interakcia s ostatným svetom je priam bolestná. Ani ostatné postavy nie sú vykreslené ako sympatické bytosti. Dick ponecháva na čitateľovi, na ktorú stranu sa prikloní – či na stranu lovcov, alebo na stranu koristi, alebo ostane nad vecou ako božský pozorovateľ. Tým vlastne aj autor podrobuje čitateľa svojmu Voight-Kampffovmu testu. Ak má čitateľ dostatok empatie, aby súcitil s postavami, kniha sa mu bude páčiť.

Empatia je tu kľúčovým slovom. Vo svete, kde sa dajú programovať pocity a túžby aj u živých ľudí, nie to ešte u androidov, sa hranica „ľudskosti“ posúva do nedohľadna. Tí, ktorí tento rozpor pociťujú, ale nevedia proti nemu bojovať, sa utiekajú k modernému náboženstvu. Ale ako byť empatický, pokiaľ nám chýba daná skúsenosť, pokiaľ sú slová len prázdnymi výrazmi bez významov? Ako je možné rozoznať androida od človeka, keď aj život samotný je možno iba naprogramovaná simulácia?

Dickovi dielo mnohými smermi presahuje žáner detektívky či sci-fi trileru. Zdanlivo krok za krokom odkrýva jednotlivé kúsky tajomstva, ale jeho odpovede sú vlastne len novými otázkami. Dávno pred Matrixom spochybnil naše vnímanie reality, smer, ktorým sa odvíja technologický vývoj, ruka v ruke s ideológiami a sociálnym rozvrstvením. To všetko vtesnal do jedného dňa profesionálneho lovca postupne meniaceho svoje ciele, postoje a chápanie sveta. A do jedného dňa sekundanta, zúboženej trosky, posledného prirodzene dobrého človeka na Zemi. Ale naozaj prirodzene?

Ak sa Dickovi podarilo svoj príbeh postaviť na skvele zvládnutej atmosfére, režisér Ridley Scott pretvoril esenciu tejto atmosféry do svojskej filmovej verzii Blade Runnera. Audio nahrávka knihy sa pohráva nielen s atmosférou tvorenou autorovými slovami, ale aj tou, ktorú umožňuje zvuková interpretácia. Hudobné predely korešpondujú s dušou knihy a príjemne odkazujú na Scottov film.

Hlasu interpreta Martina Myšičku sa nedá nič vytknúť. Avšak, najmä spočiatku, frázovanie vždy nekorešponduje s myšlienkou, čo pôsobí rušivo, pretože zmysel vety je iný, než naznačuje nahrávka. Keďže v knihe vystupuje viacero postáv a je tu mnoho dialógov, interpret mení hlas, respektíve spôsob artikulácie podľa potreby. Bohužiaľ, miestami sa pritom pomýlil a predniesol sentenciu hlasom inej postavy, čo poslucháča dezorientuje. Uvedené privádza k záveru, že herec nemal dostatok času zoznámiť sa s textom, alebo tu skôr trochu meškala režisérska práca. Čo je škoda. Našťastie, tieto občasné zaškrípania po dopočúvaní knihy odoznejú. Zostane len nutkanie neustále sa k nej v myšlienkach vracať.

A trochu lepšie sa správať k svojej mačke.


Blade Runner – audiokniha
Žáner: science-fiction, detektívka, postapo
Autor: Philip K. Dick
Interprét: Martin Myšička
Vydavateľstvo: OneHotBook
Rok vydania: 2016
Jazyk: český
Překlad: Linda Bartošková
Dĺžka: 7 hodín, 7 minút
Formát: CD, mp3
EAN: 8594169481166


Vyšlo na Fandom.sk 14. 2. 2017.

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio

Parfuméria REFAN