O rukách,

O rukách

Nedávno som na jednej satelitnej stanici sledovala nočné kino. Slávny režisér, slávna hviezda, slávny film. Akčný. Psychologický. Erotický. Thriller. Hviezda hrala umývača riadu v nejakom moteli. Vo filme zažiarila, preukázala celé svoje slávne herectvo v absolútnej dokonalosti. Pravdepodobne nikdy v živote nedržala v jednej ruke mastný hrniec a v druhej hubku na riad, ale zahrala to skvele, rovnako ako bleskurýchle tasenie pištole, útek z horiaceho auta, alebo orgazmus pod sado-maso založenou partnerkou. Všetko s takou nenútenou prirodzenosťou, až ste mu takmer uverili, že je naozaj trochu vyšinutým bývalým agentom ef-bí-aj.

Kým ste sa mu nepozreli na ruky.

Ach, áno, mal ich také fajnové, hladké a priesvitne bledé, ako stvorené pre decentné poťažkanie Oscara a o niečo neskôr pre elegantné držanie stopky šampusáka. Žiadny agent. Žiadny umývač, iba zhýčkaná hollywoodska hviezda.

Kedysi, keď sa obrazy ešte maľovali štetcom, mnohí slávni maliari boli známi tým, že neradi „robili“ ruky. Namaľovať ruku bolo totiž ošemetné. Ruka o človeku prezrádza veľa. Ako by bol povedal môj vzor Sherlock Holmes: „Máte dlhé štíhle prsty s nakrátko ostrihanými nechtami, brušká sú trochu otlačené, máte otlaky a niekoľko škrabancov a z ukazováčika sa vám nedarí umyť hnedý fľak. Hm, je to jasné – pracujete s počítačom, večer si zahráte na klavíri, cez víkend robíte v záhrade, ste milovníčkou mačiek a pred polhodinou ste dali do rúry môj obľúbený jablkový koláč.“ Lenže, zdá sa, že slávni režiséri nikdy nečítali Holmesa, ani nepoznajú staré obrazy. Prečo ináč by si dali toľko práce natrieť svojmu akčnému hrdinovi cez tvár maskovacie pásy, prirobiť mu na nahú, v posilovni vypracovanú hruď zopár hrozivých jaziev, navliecť ho do kanád a kapsáčov a ovešať ho všetkým od baseballovej pálky po laserové delo – a zabudli na jeho jemné, barofilné pačinky?

Ono, u akčných hrdinov to ešte ako-tak ide. Ale silný pocit údivu sa ma zmocní zakaždým, keď nejaká ježatá, rohatá a ináč členitá alienská príšera namieri na hrdinského kozmonauta strašne zložitú mimozemskú zbraň- a stlačí dotyčný gombík úplne normálnym ľudským ukazovákom. Možno trochu fialovejším alebo zelenším.

Páni režiséri, hádam by ste sa mali predsa len pozrieť na tých starých maliarov. Oni, keď už nevedeli, čo s rukami, mali vypracovaný svoj systém…

Nedávali ich do záberu.

Vyšlo vo Fantázii

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio