Blog: Nevegetariánska cukinová haruľa,

Cukinova harula - zaklad
Cukinova harula - igrediencie
Cukinova harula na servirovanie

Aby sme si to zhrnuli od minula, môj muž patrí k tým, ktorí za jedinú nejedovatú zeleninu považujú cibuľu. Dostať do neho blivajz ako špenát alebo tekvicovú polievku je nad ľudské sily.

Ale ako vraví môj kamarát: „Každé zeleninové jedlo sa dá zjesť, pokiaľ je v ňom dosť klobásy,“ tak sa aj ja držím zásady, že kuchyňa je miestom kompromisov. A niekedy sa stačí proste spoľahnúť na mimikry.

Dlhé leto pestovateľom praje a na záhradke sa ešte viažu cukiny. Keďže môj muž prednedávnom pripustil, že zelenina zamaskovaná za naozajstné jedlo môže byť za určitých okolností celkom konzumovateľná („Bude to veľké obžerstvo, keď si dám dupľu?“), po grilovanej cukine som sa pustila do ďalších experimentov. Úspešne. Druhú priečku obľúbenosti získala nevegetariánska cukinová haruľa.

Na prípravu obeda pre štyri menej pažravé alebo dve pažravejšie osoby potrebujeme:

1 veľkú (asi ako tekvica) alebo dve menšie cukiny
150 g eidamu
150 g šunky (klobásu nedávam, lebo haruľu chcem jesť aj ja)
hladkú múku
2 – 3 vajcia
1 prášok do pečiva
pol strúčika cesnaku
soľ
štamperlík vodky
olej na vyprážanie
korenie podľa chuti (ja dávam majoránku, rascu

Cukinu dôkladne umyjeme. Ak má tvrdú šupku, tak ju ošúpeme. Ak šupku bez námahy prerazíme nechtom, bieliť ju netreba, ale môžeme oškrabať ten kúsok, kde sa cukina pri raste dotýkala zeme. Cukinu rozrežeme po dĺžke. Pokiaľ sú už semená tvrdé, treba polievkovou lyžicou vydlabať celý stred. V tom prípade sa nám ale zníži počet porcií. Mäkké semená nevyberáme. Cukinu postrúhame na hrubom strúhadle, posolíme a zľahka rukou zamiešame. Necháme postáť asi 10 minút. Keď cukina pustí šťavu, dôkladne ju ocedíme. Pri naozaj čerstvej cukine sa môže stať, že nám ostane len polovica pôvodného objemu.

Pridáme vajcia a zamiešame. Potom pridáme múku podľa potreby – cukina bude priebežne stále púšťať šťavu, takže cesto nebude suché. Čím viac šťavy necháte, tým viac múky cesto poberie, ale namiesto haruliek bude pripomínať palacinky. (Keď to už budete mať v oku, všetky suroviny proste zmiešate naraz.)

Primiešame nakrájanú šunku a syr, prášok do pečiva, rozdrvený cesnak, koreniny, prípadne ešte soľ (časť sa vyplavila so scedenou šťavou) a vodku. Alkohol ma naučila do harule a placiek pridávať stará mama, lebo tak pri vyprážaní nasajú menej oleja. A okrem toho, jedlo potom pôsobí chlapskejšie. Keď nie je doma vodka, môžete použiť nejaký ovocný destilát, ale vyberajte s rozvahou, lebo hoci z jedla nenafúkate, cítiť to bude a haruľa páchnuca po slivovici nie je ktoviečo.

Vyprážame klasicky do zlatista rýchlo na rozpálenej panvici a oleji. Cesto by malo byť také husté, aby ste ho nemuseli roztierať. Naberáme ho lyžicou tak, aby vyšli asi 4 haruľky na panvicu. Nerobíme ich zbytočne veľké, lebo sú krehké a pri obracaní by sa nám rozpadli. Mne sa na obracanie najlepšie osvedčili grilovacie kliešte. Olej podlievame v malom množstve postupne pred každou dávkou harúľ. Výsledok by mal byť po krajoch chrumkavý a v strede mäkký – prvú haruľu najprv ochutnajte, aby ste vedeli, či pri nasledujúcej dávke nemáte zmeniť teplotu. Ak je zvonka hnedá a vnútri surová, znížte teplotu a vyprážajte dlhšie. Ak je už hotová a stále bledá, zvýšte teplotu. Z oboch strán vypražené harule kladieme do misky vyloženej servítkami alebo savým papierom, aby ste ich zbavili prebytočného tuku.

Podávame s kečupom, jogurtom, prípadne iným dresingom podľa vlastnej chuti. A pohár dobrého piva, pokiaľ sa nikam nechystáte autom, tiež neublíži.

Dobrú chuť. Aj mužovi chutilo.


Vyšlo na Blog SME 30. 9. 2016

© Alexandra Pavelková

Diskusia k článku

Žiadny príspevok, založiť novú diskusiu.
Nové v bibliografii
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio
Biblio